„Otvorím nočný stolík a tam desať bielych krabičiek, všetky vyzerajú rovnako. Niekedy len sedím, pozerám na ne a hovorím si: Vzala som si ten ranný na srdce, alebo to bolo včera? Človek má strach zo seba samého, že sa otrávi vlastnou nepozornosťou.“ Túto vetu napísala dôchodkyňa na slovenskom fóre a je v nej kus pravdy,…
Zobudíte sa ráno unavenejší, než keď ste si večer ľahli. Vyspíte sa osem hodín a aj tak sa cítite ako vyžmýkaný citrón. Kávu pijete na litre a nič — telo akoby zabudlo, čo je energia. A keď zájdete k lekárovi, povie vám, že výsledky máte v norme. Tak prečo ste stále taký unavený? Únava po…
„Bola som vkuse chorá, imunita na bode mrazu. V lekárni vám nanútia hovadiny za päťdesiat eur v peknom obale, ale efekt nula.“ A o pár diskusií ďalej tá najtrefnejšia veta: „Imunita nie je gombík, čo stlačíte a funguje.“ Ja sám s imunitou väčší problém nemám — a možno práve preto ma na tejto téme zaujalo…
Sú tri hodiny ráno. Celý dom spí. A vás z najhlbšieho spánku vytrhne bolesť, ktorá vás vyženie z postele — lýtko stuhnuté ako kameň, prsty na nohe vykrútené, a vy poskakujete po studenej dlážke a čakáte, kým to povolí. Trvá to možno minútu. No ešte ráno cítite, kde to bolo. A tú noc ste si…
„Vždy som mala stošesťdesiatosem. Na preventívke ma sestrička odmerala a hovorí — veď vy máte len stošesťdesiattri. Doma sme sa premerali o futro, kde máme značky spred rokov. Naozaj som sa zmenšila o päť centimetrov. Žiadny pád, žiadna veľká bolesť, len ten unavený chrbát.“ Tieto vety čítam na slovenských fórach prekvapivo často. A takmer vždy…
Stále sa necítim starý. Úprimne — v hlave mám pocit, že som ten istý chlap ako pred dvadsiatimi rokmi, a nejako si nepripúšťam, že by to malo byť inak. Lenže telo má občas iný názor. A vždy si vyberie ten najtrápnejší moment, aby mi ho oznámilo. Na starnutí je práve toto to najzvláštnejšie: zvnútra sa…
Stojíte ráno pred zrkadlom a v hlave vám beží tá istá veta: „Mal by som s tým niečo robiť.“ Posledný raz ste pravidelne športovali možno na strednej. Telo je stuhnuté, kondícia preč a niekde vzadu sedí tichý strach — čo ak si ublížim hneď prvý deň? Toto nie je článok o tom, ako sa za…
Je tri ráno. Zobudíte sa, akoby vám niekto zazvonil. Ležíte, pozeráte do stropu a viete, že je koniec — naspať už nezaspíte. O šiestej, keď treba vstávať, vás konečne premôže spánok. Cez deň ste rozbití a večer sa to celé opakuje. Toto je po päťdesiatke jeden z najčastejších scenárov. A spolu s ním prichádza otázka,…
Je večer. Sadnete si a zrazu vám to dôjde — za celý deň ste vypili jednu kávu a možno pohár vody k obedu. Nie preto, že by ste nestíhali. Proste vám to nenapadlo. Neboli ste smädní. Ani na sekundu. Znie to neškodne. V skutočnosti je to jedna z najpodceňovanejších zmien, ktoré po päťdesiatke prichádzajú —…
Po odchode do dôchodku zmizol budík. Žiadne ranné vstávanie, žiadny pevný režim. A spánok, ktorý kedysi fungoval sám od seba, sa zrazu rozpadol. Človek si pospí po obede, zadrieme podvečer pri správach, ide do postele o deviatej — a o jednej v noci chodí po dome a varí si čaj, lebo telo už spať nechce….
Používame súbory cookie, aby web fungoval správne a aby sme rozumeli, ako sa používa. Môžete ich prijať alebo odmietnuť. Svoje rozhodnutie viete kedykoľvek zmeniť.